Informačná choroba

22. júna 2018, Peter Lipták, Zdravotníctvo

V 19. storočí sme pre zdravie najviac potrebovali čistú pitnú vodu.
V 21. storočí pre zdravie najviac potrebujeme čisté informácie.

Kedysi dávno bola doba, v ktorej bolo iba toľko informácií, že sa dali vtesnať všetky do jednej hlavy. Každý človek mohol vedieť všetko, čo sa vtedy dalo dozvedieť a tak mal aj každý človek v podstate rovnakú šancu, z hľadiska prístupu k informáciám, že sa rozhodne čo najlepšie.

Vedomosti jednotlivca (Peter Lipták)

Potom prišla doba kedy už bolo oveľa viac vedomostí a už ich všetky vedeli ovládať iba niektorí múdri ľudia, hovorili im mudrci alebo polyhistori. Keď chcel obyčajný človek aby nejakú dôležitú vec vyriešil správne tak najlepšie urobil keď sa išiel s týmito múdrymi ľuďmi poradiť. Iba tak mal akú takú šancu, že sa rozhodne správne s tým, že bude rešpektovať všetky najnovšie vedomosti.

Vedomosti polyhistora (Peter Lipták)

No a teraz tu máme dobu, kedy je už nazhromaždené nekonečné množstvo informácií, ktoré stále nekonečne rastie. To sa už do jednej hlavy nikoho nijako nedá vtesnať. Takže dnes už neexistuje nikto, kto by Vám mohol meritórne poradiť??

Vedomosti sú dnes nekonečné (Peter Lipták)

Dnes ak sa chceme rozhodnúť správne sme odkázaní sa spoľahnúť na výstupy spracovania informácií z tímov ľudí, ktorí sa špecializujú osobitne na každú oblasť.

„Nekonečno“ vedomostí vieme vyskladať iba z vedomostí všetkých jednotlivcov

Každý má v hlave iba niečo, čo dôkladne ovláda a iba všetci spolu máme v hlavách všetko potrebné. To znamená, že keď sa chceme dnes správne rozhodnúť tak sa musíme spoľahnúť na rady, ktoré vyplývajú z vedomosti jednotlivých odborných tímov. Bez tímovej spolupráce sa dnes v mori informácií nepohneme a sám človek sa v tomto mori stratí.

Individuum verzus tím (Peter Lipták)

Keď máme možnosť sa vo veciach, ktoré nedokážeme obsiahnuť, oprieť sa o tímy odborníkov v jednotlivých oblastiach tak sa posúvame pri riešení svojich problémov dopredu na základe spolupráce s druhými ľuďmi. Veľa jednotlivcov sa tak organizuje do spoločenského systému zloženého z jednotlivých tímov, rezortov, ktoré zodpovedajú všetkým za svoje oblasti. Takýto systém deľby práce a spolupráce môže fungovať iba ak je medzi jednotlivými jeho prvkami dôvera. Ja zodpovedám v systéme za nejakú oblasť a Ty zodpovedáš a robíš pre systém nejakú inú  oblasť. Ja verím Tebe a Ty dôveruješ mne?? Iba ak sa všetci spoľahnú a môžu spoľahnúť na to, že aj druhí robia svoju prácu najlepšie ako vedia tak, takýto silný tímový stroj je obrovským prínosom. Bez fungujúceho tímu dnes osamelý človek upadá do zmätku.
Fungujúca spoločnosť je dôležitá a preto si vážme každú profesiu a sami sa usilujme čo najlepšie sa zhostiť tej svojej. Prínos každého človeka v dnešnom nekonečnom mori informácií je nenahraditeľný a každý musí mať istotu, že ten druhý ho nesklame.

Spolupráca, DÔVERA! (Peter Lipták)


Predsa ak máme prežiť a ďalej rásť tak si musíme dôverovať. Respektíve, dnes prežijú iba tie spoločnosti, kde si ľudia dokážu dôverovať, to znamená, že dokážu prejsť na tímový spôsob života. Individualisti sa dnes už stali nekonkurencieschopní a preto zákonite, ak neprejdú na tímovú spoluprácu tak nedokážu správne spracovať informácie a skončia.