pl

No vyzerá to presne tak, ako máme nastavené základné riadiace procesy v štáte. V 1989 sme vymenili centrálny softvér štátu. Zo softvéru, ktorý mal v centre človeka, na softvér, ktorý má v centre hromadenie peňazí človekom.

Po 28 rokoch od 1989 je zdravotníctvo celkom rozvrátené. Ambulantný aj nemocničný sektor. O nemocničnom sektore sa aspoň hovorí ale o ambulantnom sa mlčí. Ambulantný sektor má totiž tú vlastnosť, že sa v ňom robí podpora zdravia, prevencia a včasná diagnostika a liečba tak, že pacientom zostáva  dlho zachovaná vysoká úroveň kvality života a tiež aj práceschopnosť.  Má schopnosť uchovávať aj chronicky chorých ľudí dlhé roky v relatívne dobrom zdravotnom stave. Nuž ale tvoriť zisk v zdravotníctve sa dá najlepšie iba na veľmi chorých ľuďoch a najlepšie v nemocniciach. Preto ambulancie, ktoré by znižovali prítok chorých do nemocníc miznú. Nečudo, že štát ovládaný dnes oligarchami sa zameral v zdravotníctve prednostne na likvidáciu ambulancií. Od jedného ministra zdravotníctva k druhému sa situácia vytrvalo zhoršuje už takmer 30 rokov. Prečo nie, keď za stav zdravotníctva v štáte tu nenesie nikto žiadnu zodpovednosť pred zákonom. A zodpovednosť pred vlastným svedomím? Ak by aj niekoho obťažovala, tak tá sa dá predsa uplatiť. Dnes tu máme veľké mestské polikliniky ešte zo socializmu, kde pracujú stále tí istí lekári ako vtedy, len sú už vo veku od 65 do 75 rokov. Mladí lekári za tie desaťročia riadenia ľudských zdrojov neprišli. Môže si niekto myslieť, že o 4-5 rokov tu bude ešte niekto kto sa bude schopný postarať o pacientov? Tiež asi 500 obcí už dnes nemá ani obvodného lekára a v ďalších 500 obciach je všeobecný lekár vo veku 65-75 rokov. Je rozumné zaťažovať takýchto lekárov pohotovostnými službami, prehliadkami zosnulých, elektronickým zdravotníctvom? Veď keď ich konečne vyženú do dôchodku padne na Slovensku nielen starostlivosť o mŕtvych ale aj o živých.
Za zhoršenie dostupnosti celého ambulantného sektora zodpovedá nielen nedostatok ľudských zdrojov ale príčinou sú aj obmedzenia vyplývajúce z dlhodobo zlej organizácie zdravotníctva ministerstvom (MZ SR) v prospech ziskov z obchodovania a nie v prospech zdravia populácie. V centre nášho zdravotníctva nie je človek. Ambulancie obvodných lekárov zablokovali tým, že im umelo, teda administratívne obmedzili kompetencie a to zablokovalo aj ambulancie špecialistov tým, že sú zavalené jednoduchými pacientmi, ktorí by mali byť riešení normálne praktickými lekármi komplexne a v súvislostiach v blízkosti bydliska a v reálnom čase, keď ťažkosti pacienta vzniknú a potrebuje pomoc. Nie od ministerského stola určiť, že pacient má čakať niekoľko mesiacov na špecialistu, aby mala choroba dosť času na zhoršenie zdravia.

Deľba ambulantných pacientov medzi všeobecných lekárov (zelená) a špecialistov (červená) v SR a v EÚ. Autor: Peter Lipták

Dnes ťažkosti až 75% pacientov, ktorí dochádzajú k špecialistom by zvládli všeobecní praktickí lekári v prvej úrovni (primárna starostlivosť) a konečne by mohlo byť u špecialistov miesto a dostatočný čas pre ich 25% naozaj zložitých pacientov, ktorí by potom nemuseli končiť s neriešenými komplikáciami v nemocniciach, alebo často v dôsledku prekážok v dostupnosti potrebnej starostlivosti, aj zbytočne zomierajú. Na Slovensku dnes máme až 11 000 odvrátiteľných úmrtí pacientov ročne! A oproti ČR na Slovensku je to ročne až o 5 tisíc zbytočných úmrtí viac, na tieto odvrátiteľné príčiny. Prečo máme až o toľko horšie výsledky v porovnaní s krajinou, s ktorou sme mali rovnaké štartovacie podmienky? Zákaz liečiť pacientov v ambulanciách všeobecných lekárov, pri niekoľko mesačnej čakacej dobe k špecialistom, je predsa len trošku príliš zlá vizitka pre dostupnosť nášho zdravotníctva. Včasnou liečbou pacientov v ambulanciách by sme zabránili zhoršovaniu ich zdravotného stavu, ich prepadávaniu do nemocníc, a aj zbytočným úmrtiam. V nemocniciach by sa tak ušetrili ročne stovky miliónov €, ktoré nám dnes v zdravotníctve chýbajú.

Podľa ústavy každý má právo na ochranu zdravia. Ústava garantuje všetkým občanom, ktorí si plnia svoju povinnosť a platia zdravotné odvody, bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Takže dnešná situácia, keď pacienti musia doplácať za lieky aj za rôzne vyšetrenia odporuje ústave a malo by sa to napraviť. Keď by sa zefektívnil zdravotný systém zmenou dizajnu z dnešného nemocničného „priemyslu“, na taký, ktorý je postavený na podpore ambulantného sektora, uvoľnili by sa dostatočné zdroje na zabezpečenie „bezplatnosti“. Prečo občania, ktorí platili celý život povinné odvody v 100 % majú mať dnes finančné problémy, keď potrebujú zdravotnú starostlivosť?

Je potrebné vyzvať všetky vlastenecké národné sily a strany v parlamente k realizácii takej štátnej zdravotnej politiky, ktorá bude orientovaná na zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva, na zlepšenie zdravotného stavu národa. Takýto program by ich voliči a podporovatelia určite privítali. Všetci chceme byť zdraví a stať sa pacientmi čo najneskôr. Uprednostníme zdravie národa pred ziskom z chorôb národa??