pl

Dnes vidíme, že akísi okultní fašisti sa pod rúškom dokumentovania prenasledovania židov na Slovensku zrejme prepracovali až do vedenia múzea holokaustu v Seredi. Naháňajú predstaviteľov slovenskej inteligencie, vnucujú Slovákom biľag viny za holokaust, akoby sme my dnes žijúci Slováci, mali po veky vekov niesť túto minulú vinu nemeckých, ukrajinských a poľských nacistov, fašistov a banderovcov, ktorí vraždili židov nielen v koncentračných táboroch, ale aj pri pogromoch, z nich tie najhoršie boli uskutočnené na Ukrajine. A zakríknutí Slováci opäť len ticho šúchajú nohami. Pre túto situáciu je príznačné, že nositeľa pravdy, odvážneho antifašistu docenta Jána Dudáša, ktorý vo svojich knihách a prednáškach objasňuje spoločenskú realitu a historickú pravdu aj o holokauste židov, stíhajú za túto pravdu na pezinskom Špecializovanom trestnom  súde (ŠTS) na podnet riaditeľa múzea holokaustu Martina Korčoka, ktorý aj týmto činom, skutočné príčiny a iné detaily holokaustu na Slovensku, sa horúčkovite usiluje skôr tutlať než dokumentovať. To, čo sa udialo na špecializovanom trestnom súde na poslednom pojednávaní s docentom Dudášom, keď jeho advokátku zhodili na zem, zbili a odvliekli ju z pojednávacej miestnosti policajti Ministerstva spravodlivosti  Slovenskej republiky (príslušníci ZVJS), bol priam príbeh z výsluchu v koncentračnom tábore, akoby dejavu niektorého zo seredských väzňov. Napokon je známe svedectvo významného slovenského, pôvodom židovského, lekára Gabriela Hoffmanna, syna objaviteľa penicilínu, ktorý bol internovaný v tomto seredskom tábore. V roku 1997 vydal toto svedectvo:
„Ocitol som sa v Seredi, kde bol medzinárodný nemecký koncentračný tábor. To sa celkom nevedelo, ale v týchto koncentračných táboroch mali židia absolútnu samosprávu. Riadili chod tábora, bola tam židovská polícia, ktorá bola pánom nad životom a smrťou všetkých židovských väzňov. Do koncentračných táborov sa dostali väčšinou nevinní židia, no dostali sa tam aj exponenti, židia, ktorí spolupracovali s gestapom. Tých bol veľký počet.“Teda toto je svedectvo priameho účastníka diania v koncentračnom tábore v Seredi. To, že aj židia sú zodpovední za holokaust nakoniec dokazuje aj známy kontroverzný židovský finančník Soros, ktorý sa vo svojich  14-tich rokoch zúčastňoval inventarizácie židovských majetkov maďarských židov pred ich odsunom do nemeckých koncentračných táborov. V židovskom holokauste v Maďarsku bolo viac ako 500 000 obetí.
Nešlo o bezprecedentný výsmech obetiam, keď na pripomienku holokaustu si pozval pán riaditeľ múzea holokaustu Martin Korčok ukronacistku sformovanú advokátskou kanceláriou VIA IURIS a liberálno-fašistickou Sorošovou Nadáciou otvorenej spoločnosti, exprezidentku Zuzanu Čaputovú aj s jej kamarilou? Tá, ktorá s obľubou verejne vykrikovala a vykrikuje Sláva Ukrajine (či to už neznamená to isté ako Heil Hitler?) rečnila v múzeu na pripomienku holokaustu židov, na ktorých na Ukrajine viedli banderovci kričiaci Sláva Ukrajine brutálne pogromy.  Aký to je len pokrytecký paradox! Nie je organizovanie takéhoto výsmechu holokaustu v múzeu holokaustu trestným činom jeho popierania? Nie je verejné popieranie existencie banderovského nacizmu na Ukrajine verejným popieraním, spochybňovaním a zosmiešňovaním židovského holokaustu?  Na pamätník prezidenta Jozefa Tisa, ktorý zachránil tisíce židov pred holokaustom sa čestné miesto v múzeu holokaustu v Seredi nenájde, ale osoby stotožňujúce sa s ukrajinskými nacistami verejne podporujúce súčasný banderovský/nacistický režim a verejne prezentujúce banderovskú/nacistickú symboliku sú v tomto múzeu vítané. Evanjelický farár Martin Niemöller vystihol, čo viedlo k sformátovaniu obyvateľstva nacistickým násilníckym režimom v Nemecku takto: „Keď prišli nacisti pre komunistov, mlčal som – nebol som predsa komunista. Keď zatvárali sociálnych demokratov, mlčal som – nebol som predsa sociálny demokrat. Keď prišli pre odborárov, mlčal som – nebol som predsa odborár. Keď prišli pre mňa, nebol už nikto, kto by sa ma mohol zastať.“ Áno bolo to mlčanie zo strachu, ale aj mlčanie z ľahostajnosti. Dnes na Slovensku pohrobkovia nacistov a liberálni fašisti otvorene prenasledujú nositeľa pravdy antifašistu docenta Jána Dudáša! A my? Nesmieme mlčať!!
Holokaust sa začal a každý ďalší holokaust sa začína umlčiavaním pravdy. Pri riešení problémov v spoločnosti platí, že najprv musíme problém definovať, a až potom ho možno riešiť! Keby som chcel súčasnú situáciu definovať, povedal by som, že hlavným problémom ľudskej spoločnosti dneška sú neustále lži. Preto sa boj o pravdu nesmie nikdy skončiť. Súvisí to, samozrejme, so základným ľudským právom na pravdivé informácie.
Dnešný boj o pravdu ukazuje aj nutnosť novelizovať, rozšíriť a prepracovať zákon o holokauste. Ako som uviedol v predchádzajúcom texte, nemôže to pokračovať tak, aby hrubo nezákonné konanie Čaputovej a Korčoka v zmysle dnes platného zákona o popieraní holokaustu GP Maroš Žilinka vôbec nezaregistroval. Či on si môže vyberať, koho bude stíhať, a ktoré zločiny bude milostivo prehliadať? Zákon musí byť sformulovaný tak, aby GP musel stíhať každý zločin, bez ohľadu na to, kto ho spáchal, a rovnako si GP nemôže vymyslieť, že niekto spáchal zločin, keď je zjavné, že dotyčný žiadny zločin nespáchal. Toto jeho bicyklovanie okolo horúcej kaše musí už raz skončiť! Holokaust nie je vôbec iba vecou minulosti a už vôbec nie je iba židovskou vecou. Ľudskú krutosť a chamtivosť totiž tento dnešný chabý zákon nedokáže udržať na uzde. Dnes vidíme ako, napriek zakotveniu tohto zákona v medzinárodnom trestnom práve, holokaust beztrestne páchajú izraelskí sionisti na Palestíncoch, a to aj napriek odporu väčšiny (70%) židovského obyvateľstva, ktorému sionisti nasadzujú psiu hlavu. V biblickej zemi táto odnož netvorov dnes doslova vykynožuje pôvodných obyvateľov Palestíny ohňom a bombami, hlava-nehlava, ženy aj deti. Teraz ide najmä o to, že treba odstrániť príčinu vzniku tohto ľudského besnenia. Na začiatku je vždy popieranie pravdy. Ukazuje sa nutnosť kodifikovať klamstvo ako zločin, popieranie pravdy ako zločin, nie iba popieranie pravdy o holokauste židov, ale popieranie pravdy vo všeobecnosti uzákoniť ako ten najhorší zločin, ktorý vedie k vojnám, k holokaustu a genocíde národov. Nespochybniteľne rovnocenné zlo v porovnaní s nemeckým holokaustom židov sú nedávne zločiny, ktoré spáchali Belgičania v Kongu, Turci v Arménsku, Angličania v Indii a drsným príkladom je americký holokaust Japoncov, ktorý spáchali USA na obyvateľoch japonských miest Hirošima a Nagasaki a ktorý bol tým najbrutálnejším zločinom, aký sa odohral v doterajších dejinách sveta, brutálnejší než holokaust židov. Totiž Američania japonských civilistov neotrávili, ani nespálili, oni ich doslova odparili. A najrozsiahlejšími genocídami v histórii bola Američanmi vykonaná genocída Indiánov a potom najmä nemeckými, poľskými a ukrajinskými nacistami s podporou anglosaského sveta ovládaného bankármi uskutočnená genocída Slovanov, ktorých v druhej svetovej vojne zahynulo viac ako  20 miliónov. A všetko toto násilie a zlo uskutočnili ľudia, ktorých nasledovníci sa dnes tvária ako vzoroví demokrati. Prečo obesili prezidenta Tisa? Zato, že sa zaslúžil o záchranu slovenského obyvateľstva? Ale prečo sa zabudlo na kráľa Leopolda, ministra Talaat Pašu, premiéra Churchila, prezidentov USA? Milióny civilných obetí, ich vojen, genocíd a holokaustov, ich žalujú! P.O.Hviezdoslav brutálne besnenie západných mocnárov nadčasovo opisuje vo svojom diele „Krvavé sonety“. Áno Krvavé sonety sú výkričník visiaci nad vojnami, holokaustmi a genocídami národov motivovanými nikdy nekončiacou ľudskou krutosťou a chamtivosťou.
Má ľudstvo vôbec z tohto ľudského bahna východisko?
Len možno má!
Súčasná kvalifikácia najzávažnejších zločinov – vojnových zločinov, zločinov proti mieru a ľudskosti vrátane zločinov popierania holokaustu – sa dnes javí byť už zastaralou a je nanajvýš potrebné rekodifikovať tieto zločiny ako nepremlčateľné zločiny proti pravde, spočívajúce vo vedení globálnej informačnej vojny, v totálnom prekrucovaní spoločenských faktov a v manipuláciách s verejným vedomím. Ako dnes vidíme, páchanie týchto zločinov je cestou k civilizačnej katastrofe, kolapsu spoločnosti, masovým obetiam, vojnám, holokaustom, genocídam, a to aj v ich moderných hybridných formách. Ide  o páchateľov zločinov najvyššieho stupňa spoločenskej nebezpečnosti, ktoré v dnešnej dobe jadrových bômb, umelej inteligencie, RNA/DNA nanotechnológií… ohrozujú existenciu ľudskej spoločnosti, aj samotnej planéty Zem. Preto je namieste požadovať čo najskôr riadnu kodifikáciu zločinov proti pravde v našom, a najmä v medzinárodnom trestnoprávnom systéme.