pl

Manuálom premeny zdravotníctva na chorobníctvo bola Zajacova deforma. Zo zdravotníctva ako systému starostlivosti o zdravie ľudu (Zákon č. 20/1960 Z.z.) sa stalo mimoriadne ziskové odvetvie spracúvajúce choroby ľudí =Chorobníctvo, kde zisk sa jednoducho odlieva z verejných zdrojov predražením nákupov na rôznych úrovniach.
Tejto príležitosti sa chopili všetci ministri zdravotníctva po Zajacovi okrem prvého, Ivana Valentoviča, ktorý si naopak zobral za cieľ zrušenie Zajacovej deformy a chcel presadiť návrat k zdravotníctvu.
Avšak bol rýchlo odstavený Mgr. Pavlom Paškom, ktorému sa Zajacov peňazovod náramne zapáčil. Potom sa na ministerskej stoličke striedala plejáda osôb, ktoré väčšou či menšou mierou prispeli k rozvoju Zajacovho systému. Boli to:
1.Richard Raši, 2.Ivan Uhliarik, 3.Zuzana Zvolenská, 4.Viliam Čislák, 5.Tomáš Drucker, 6.Andrea Kalavská, 7.Peter Pellegrini, 8.Marek Krajčí, 9.Eduard Heger, 10.Vladimír Lengvarský, 11.Eduard Heger, 12.Michal Palkovič, 13.Zuzana Dolinková.

Autorom obrázku je autor. Spracované podľa Grigoliho a Filka viď zdrojové články.

Chorobníctvo je odvetvie, ktoré je zamerané na „spracovanie“ chorých ľudí. Ak chce chorobníctvo dosiahnuť zisk, ako základnú surovinu potrebuje veľa chorých ľudí. Chorobníctvo je dnes už nebývalým spôsobom na Slovensku rozvinuté a bujnie na úkor životov a zdravia obyvateľov Slovenska.
Efektivitu Slovenského zdravotníctva stanovili v roku 2012 experti, z MMF Francesco Grigoli a slovenský ekonóm Martin Filko. Postupovali podľa uznávanej metodiky DEA, pričom sa obaja zhodli, že efektivita nášho zdravotníctva po siedmich rokoch pôsobenia Zajacovej reformy spadla na 36%. To bolo v roku 2012 a od vtedy je situácia viditeľne čoraz horšia. Celkové zdroje zdravotníctva medzitým narástli zo 4 na 8 mld €, ale každý rok sa nemocnice zadlžujú a ambulancie zanikajú. Každý rok zdravotníci žiadajú viac peňazí a pacienti im ich v odvodoch a daniach každý rok dávajú, hoci dostávajú  stále menej starostlivosti. To, čo sa deje v zdravotníctve, mi pripomína presne to isté, čo sa deje so stavbou slovenských diaľnic, kde je tiež už asi 20 rokov všetko v tom najlepšom poriadku. Nuž a teraz posledná ministerka chorobníctva Zuzana Dolinková odchádza. Zmení sa tým však niečo? Bez zmeny filozofie zdravotnej politiky štátu, bez toho, aby sa do centra starostlivosti, nielen na papieri, ale aj v skutočnosti, dostal pacient a jeho zdravie, bez zmeny legislatívy, t.j. bez nahradenia Zajacových zákonov biznisu s chorobami zákonmi starostlivosti o zdravie ľudí, sa nemôže nič zmeniť.
No a čo povedať zdravotníkom, ktorí sa t.č. búria proti Ficovej konsolidácii vo výške 2,7 mld €?
Veď v zdravotníctve každoročne utopíme 5mld € v neefektívnej starostlivosti a najmä v neefektívnych nákupoch. Nemali by sme si najprv pozametať pred vlastným prahom? Stačilo by napríklad predĺžiť strednú dĺžku života bez choroby o 5 rokov, aby sme dosiahli priemer v EÚ a hneď by uzrelo svetlo sveta niekoľko miliárd. Pravdou je, že zdravotníctvo má potenciál prispieť ku konsolidácii verejných financií oveľa väčšou mierou, než si myslel Fico s Kamenickým, keď konsolidovali verejné financie.

Zdrojové materiály:
1. Francesco Grigoli 2012
Public Expenditure in the Slovak Republic: Composition and Technical Efficiency

2. Martin Filko 2012
Málo zdravia za veľa peňazí: Analýza efektívnosti slovenského zdravotníctva