pl

Zuzana Čaputová sa prezentuje svojimi rečami ako mimoriadne tolerantná a nekonfliktná osoba presadzujúca univerzálne dobro proti zlu. Vieme však odhadnúť, nakoľko je to jej prirodzenosť a nakoľko iba póza či marketingová stratégia? Veď nezabudnime, že jedna vec sú reči a druhá vec sú konkrétne činy a postoje k realite. Veď keď vtáčka lapajú vždy mu pekne spievajú. A nerobí toto presne Čaputová? Predsa ideológia nadnárodných, amerických a izraelských elít, ktoré doteraz nepochybne veľkou mierou ju a jej politickú stranu financovali a s ktorých finančnou a logistickou podporou sa uchádza aj teraz o post prezidentky SR, má od spravodlivosti, či už v právnej alebo v sociálnej oblasti veľmi ďaleko. Naopak, ich politika je veľmi militantná a netolerantná. Presadzujú vždy iba svoje vlastné záujmy. Vidíme to dnes po celom svete. Ich záujmy realizuje strannícky konštrukt, ľavicoví liberáli (neomarxisti), ktorí umelo rozdeľujú ľudí na dobrých a zlých nálepkovaním (slušný, neslušný, rasista, fašista, xenofób, homofób, transfób, islamofób, extrémna pravica, populista, konšpirátor, popierač globálneho otepľovania). Oni si dokonca vedú zoznamy takto rôzne onálepkovaných ľudí a vyhrážajú sa im. Usilovne bojujú proti existujúcej názorovej stabilite, ktorá je garantovaná zákonitosťou vyváženého integrovania názorov v celej spoločnosti do Gaussovej krivky, z ktorej sa vedecky definuje aj rozloženie normálnosti ako znak alebo názor väčšiny.  Ich snahou je deformovať prirodzenú názorovú stabilitu fragmentáciou názorového poľa a vynucovaním si konformity väčšiny s vybranými názormi nimi preferovaných menšín.  Ako nástroje uplatňujú klasické aj nové médiá(fb), ale aj presadzovanie fragmentačných zákonov, napríklad proti tzv. nenávistnej reči. Šíria tým strach, ktorý vedie ľudí k autocenzúre. Toto spôsobuje obmedzovanie slobody slova, prejavu a už aj myslenia iba na politicky korektné, t.j. súhlasné s ich ideológiou. Stále viac znemožňujú slobodné vyjadrovanie prirodzených názorov väčšiny populácie. Na deformovanie morálky používajú metódu dvojakého metra, ten istý čin je spravidla pozitívom, keď ho spácha ich stúpenec, na rozdiel od toho je vždy až prehnane negatívny, ak ho spácha ich odporca. Týmto odstraňujú zo života najdôležitejší atribút demokracie rovnosť, ktorý ľudí prirodzene zjednocuje. Oni presadzujú tzv. liberálnu demokraciu, v rámci ktorej preferujú menšiny, na rozdiel od klasickej demokracie, ktorá je vládou väčšiny. Snažia sa objavovať stále nové a nové ľudské práva, odlišnosti medzi ľuďmi a na tomto základe rozdrobujú väčšinu. Uprednostňujú práva menšín pred právami väčšiny a deformujú a diskreditujú tak pôvodne správnu myšlienku ľudských práv. Sú fanaticky presvedčení o tom, že ich názory sú univerzálne platné a snažia sa ich šíriť prostredníctvom ideologickej indoktrinácie médií a vzdelávacích inštitúcií, ktoré sa im darí v spoločnosti väčšinovo ovládať. Tým sa dostali k tomu najdôležitejšiemu. K výchove mladých ľudí. Na ich strane sú mnohé vplyvné mimovládne organizácie, za ktorými ale stoja zahraniční globálni architekti tejto premeny spoločnosti. Chceli by vytvoriť nového človeka, tak ako kedysi komunisti(marxisti). Ale nie na základe orientácie na človeka, teda dôrazu na umožnenie maximálneho rozvoja genetických schopností každého jedného človeka, ale oni, neomarxisti chcú vytvoriť nižšiu kastu človeka simplexného, iba čiastočne vzdelaného a emočne splošteného, čo najľahšie ovládateľného a programovaného na poslúchanie. Preto by to mal byť človek bez pevnej pohlavnej identity, bez väzby na rodinu, národ a náboženstvo. Človek obdivujúci a podporujúci akúkoľvek menšinu, pestrosť, diverzitu, obdivujúci minoritné sexuálne orientácie do tej obludnej miery, aby sa dnes prirodzene zjednotená masa heterosexuálov čo najviac oslabila a z dvoch biologicky determinovaných pohlaví sa rozpadla zatiaľ predbežne do 32 rovnocenných pohlaví definovaných už podľa Istanbulského dohovoru. Aby v samotnej spoločnosti vzniklo jej rozdelením neprehľadné množstvo skupín, skupiniek a najlepšie až jednotlivcov bez väzby na celok, z ktorých si každý bude hľadieť svojich záujmov na úkor spoločných záujmov až vznikne také pnutie aby sa celok nemohol obnoviť. Iba celok, masa ľudí je schopná obhajovať svoje záujmy a zorganizovať sa v spoločnosť, kde možno stanoviť zákony, ktoré platia pre všetkých rovnako. Tým že sa neomarxisti usilujú rozdrobiť a premiešať aj všetky dnes existujúce rozmanitosti ľudí, ich národné, náboženské, teda kultúrne osobitosti, nakoniec spôsobujú v skutočnosti ich likvidáciu a vznik homogénnej ľudskej masy bez odlišností. Teda presne opak, než čo tvrdia, že je ich cieľom.  Ich cieľom nie je cesta k rozmanitosti, ale v skutočnosti premiešavanie, homogenizácia, spriemerovanie ľudí, zánik súčasne existujúcej rozmanitosti ľudského spoločenstva. Je to moderná indoktrinácia spoločnosti starým rozdeľuj a panuj, zákonitosti od veky platiacej na ovládanie skupín ľudí a teraz dovedenej neomarxistami ad absurdum, rozdelením spoločnosti až na jednotlivcov, čím dosahujú zánik skupín a skupinových záujmov, ktoré sú základom fungujúcej spoločnosti. Žiadne majoritné náboženstvo, žiadne majoritné sexuálne cítenie, žiadny majoritný národ, žiadny zväz záhradkárov…. Všetko je potrebné rozdrobiť, na malé skupinky ľudí až na jednotlivcov, pre ktorých objavíme rozdielne záujmy a tým ich postavíme proti sebe, aby ľudia minuli svoju energiu na vzájomné trenice a boli bezmocní pred manipuláciou. Iba v jednote celej spoločnosti je sila a týmto prístupom programujú ľudí k nejednotnosti, k individualizmu, k vzdaniu sa spoločenských kultúrnych vplyvov a tým ich stavajú do pozície bezmocných, aby už nikdy neboli schopní ubrániť svoje záujmy pred záujmami neomarxistických elít, ktoré túto manipuláciu ako prostriedok k absolútnej moci v ére globalizácie vymysleli.

Názory študenta Emila X., človeka milión z petržalského gymnázia a jeho priateľov v 21. storočí, na vlasť

Dobre mienené rady študenta Emila X., človeka milión z petržalského gymnázia v 21. storočí, do života

Zuzana Čaputová sa prezentuje svojimi rečami ako mimoriadne tolerantná a nekonfliktná osoba, presadzujúca univerzálne dobro proti zlu. Opiera sa pritom o podporu prezidenta Kisku, exarcibiskupa Bezáka, Magdy Vašaryovej, Jána Benčíka, Petra Osuského, Igora Matoviča, Petra Kalmusa, Juraja Smatanu, Richarda Sulíka, Fedora Gála, či Karla Schwarzenberga, Tomáša Halíka  a o podobné harmonické, tolerantné a nekonfliktné osobnosti. Zuzana Čapútová má veľkú podporu aj medzi mladými ľuďmi, ktorí ju vo veľkom podporujú.
Neprekvapila ju, veď preto asi ani nekomentovala podporu študenta Emila X., jedného z predstaviteľov liberálneho gymnázia v bratislavskej Petržalke. Nie hocijakého ale elitného, víťaza diskusnej súťaže Slovenskej debatnej asociácie, ktorý reprezentuje výsledky výchovy v duchu zásad tolerancie reprezentovaných aj v prezidentskej kampani Zuzanou Čapútovou. Lenže „Emil alebo o výchove“ naruby, čo už ani Čapútová netuší. Ona sa určite potešila tejto jednoznačne formulovanej podpore elity mladých ľudí, ktorí už vytvárajú akúsi „Čapútovej mládež“, ktorá už jasne formuluje svoj program. Tak ako v básni Mor ho!  Samo Chalupka vyjadril rozhodnosť slovenských vlastencov v boji za vlasť a národ (Hoj, mor ho! detvo môjho rodu, kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu: a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom: Mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom), tak Emil ako predstaviteľ dnešnej modernej slovenskej mládeže vyjadruje presný opak, oddanosť cudzím pánom za prísľub zisku, ktorý si vie prekalkulovať do svojej reality. Dokonca vyjadruje odhodlanie bojovať za myšlienky tolerancie a dobra Zuzany Čapútovej aj so strelnou zbraňou v ruke proti vlastencom, ktorí otrokmi odmietajú byť. Poturčenec horší Turka to na Slovensku vždy platilo a vždy do toho vstupovala aj nádej na dobré finančné zabezpečenie prispôsobivších sa jednotlivcov podmienkam doby. Dnes Chalupku postavili na hlavu a nové trendy sa prezentujú ako naše spoločenské ciele a tak konformní ľudia pribúdajú. No a v skutočnosti stupňovanie verbálnej agresivity v spoločnosti, riadené medovými rečami, je potom ten recept Čapútovej na zmierenie národa, slušnosť a víťazstvo dobra? No trošku kontroverzné riešenie.