pl

Deti v maskách. Autor fotografie Eva Martinčeková

Ako preukázala štúdia vedcov z Lipskej univerzity  ►slovenský preklad◄ rúška (chirurgické a respirátory FFP2/N95) majú výrazne negatívny vplyv na funkciu srdca a pľúc, čo významne zhoršuje schopnosť vykonávať fyzicky namáhavé pracovné činnosti. Okrem toho nosenie rúšok výrazne zhoršuje kvalitu života ich nositeľov. Tieto negatívne efekty sa musia vziať do úvahy pri zvažovaní využitia potencionálne ochranných účinkov týchto tvárových masiek pred šírením vírusov. O tejto štúdii by mali byť informovaní zdravotníci a tiež politici ak prijímajú opatrenia, nariaďujúce nosenie rúšok. Takéto opatrenia by sa mali prijímať iba vtedy ak očakávame, že benefity prevážia škody, ktoré nosenie rúšok spôsobuje ľudskému organizmu.

V súčasnej pandémii COVID, ktorá sa na Slovensku vyznačuje mimoriadne nízkou a stále klesajúcou chorobnosťou, aj mimoriadne nízkou a v súčasnosti minimálnou smrtnosťou, možno nosenie rúšok z medicínskeho hľadiska odporučiť iba niektorým skupinám ľudí v konkrétnych situáciách.
1. Všetky zdravé osoby pri pobyte mimo domov by mali mať zo sebou rúško, aby si ho mohli nasadiť v prípade, keď sa v okolí vyskytne človek s príznakmi akútneho respiračného ochorenia. Rúško nechráni absolútne, ale v takomto prípade významne zníži veľkosť expozície. Tu treba upozorniť, že infekční sú iba pacienti, ktorí kašľú a/alebo majú nádchu, pretože iba títo vytvárajú okolo seba infekčný aerosol.
2. Nosiť rúška by mali všetky osoby s akútnou respiračnou infekciou (majúce kašeľ a/alebo nádchu) v prípadoch, ak musia vyjsť medzi ľudí. Vychádzať by takíto chorí pacienti mali čo najmenej a vždy iba v rúšku a vôbec by sa nemali stýkať s osobami, u ktorých sa predpokladá oslabenie imunity, ako sú seniori, chronicky chorí, onkologickí pacienti a ostatní jedinci so závažnou poruchou imunity. Chorí s respiračnou infekciou by preto nemali navštevovať nemocnice, ani domovy dôchodcov. Ak je v takomto prípade kontakt s oslabenými osobami nevyhnutný (opatrovanie, ošetrovanie), tak sa osobám s prejavmi respiračnej infekcie odporúča namiesto rúška použiť respirátor bez výdychového ventilu a takto chrániť dôkladnejšie svoje okolie. Samozrejme tieto opatrenia platia pre každú respiračnú infekciu, nielen pre pacientov s COVID.
3. Nosiť rúška by mali osoby, ktoré majú oslabenú imunitu, ako sú seniori, chronicky chorí, onkologickí pacienti a ostatní jedinci so závažnou poruchou imunity. Títo by mali nosiť rúško vždy keď idú mimo svoj domov a tiež v prípadoch keď k nim prichádzajú návštevy. Táto skupina je diskutabilná, pretože sa jedná o osoby najviac ohrozené infekciou, ale súčasne sú to aj najviac ohrození ľudia negatívnymi dopadmi nosenia rúšok. V miernejšom prípade sa iba stávajú závislí, pretože nie sú fyzicky schopní v rúšku už si sami zájsť ani do obchodu, v horšom prípade u nich rúška môže spôsobiť zhoršenie zdravotného stavu a zlyhávanie srdca a pľúc.

Paušálne nosenie rúšok na verejnosti v prípade pandémie COVID, vzhľadom na priaznivú epidemiologickú situáciu, to znamená nízku a klesajúcu mortalitu aj morbiditu, z medicínskeho hľadiska nemá v súčasnosti na Slovensku opodstatnenie. Naopak sa tak možno vo zvýšenej miere obávať negatívnych dopadov nosenia rúšok na ľudské zdravie, ako boli popísané v uvedenej štúdii a to hlavne na zdravie detí, ktorých organizmus je vo vývoji a nesprávny prístup môže viesť k poškodeniu ich zdravia. Preto by bolo namieste urýchlene prehodnotiť nariadenie nosiť rúška žiakmi v školách, kde zdravie detí bude ohrozované oveľa viac negatívnymi účinkami nosenia rúšok než, že to prinesie úžitok pre ich zdravie predpokladaným zabránením šírenia vírusovej infekcie COVID na Slovensku. Takto to vyhodnotili aj v okolitých štátoch a nosenie rúšok deťmi v školách, ale aj v iných prípadoch, už zrušili.

Apelujem na MZ SR aby zaviedlo poriadok do vykazovania ochorení na COVID a začalo konečne vykazovať aj počty chorých, nielen pozitívne testovaných. Pozitívne testovaní sú vo väčšine úplne zdravé osoby, u ktorých je možnosť šírenia ochorenia COVID minimálna a preto by nemali podliehať ani izolácii. Jedine by sa mali vyhýbať 14 dní kontaktu s ľudmi s oslabenou imunitou. Ale to platí aj pre každé iné respiračné ochorenie. A bez toho aby mali zdravotníci možnosť poznať reálny stav šírenia ochorenia, čo vieme dokumentovať iba na hlásení počtu chorých, nie je možné situáciu správne vyhodnotiť, ani prijímať relevantné protiepidemické opatrenia a nie je ani možné zabrániť panike vo verejnosti, ale ani medzi zdravotníkmi. Dnešné umelé vyvolávanie chaosu MZ SR spôsobuje pokles dôvery verejnosti vo vedeckú medicínu. Je toto jeden z cieľov? Panika je tu dnes, práve vďaka neprofesionálnym krokom súčasného vedenia MZ SR, už na spadnutie.

Aj samotné nosenie rúšok poškodzuje zdravie a preto je treba  zvažovať všetky riziká, nielen epidemiologické a nariaďovať iba také riešenia, ktoré minimalizujú celkové riziko. T.j. zohľadňujú zdravotné riziká šírenia pandémie COVID, ale aj zdravotné riziká protipandemických opatrení tak, aby celkový dopad na zdravie jednotlivca a aj celej spoločnosti bol čo najmenej negatívny a opatrenia nepriniesli viac škody ako úžitku.