(Homosexuáli bojujte! Ale za právo na zdravie!)
Aj homosexuáli majú predovšetkým právo na zdravie! Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definuje zdravie ako stav úplnej fyzickej, duševnej a sociálnej pohody. Chorobu môžeme definovať analogicky ako stav, kde je nedostatok fyzickej, duševnej a sociálnej pohody. Označiť niekoho za zdravého v zmysle definície WHO je dnes celkom odvážny počin. Aj život dnešného priemerného homosexuála je všetko iné, než stav úplnej pohody, požadovaný pre zdravie v definícii WHO. Homosexuál má od začiatku pokusov včleniť sa do spoločnosti ťažké problémy duševné, aj sociálne a to často vôbec netuší, že môže mať život skrátený v priemere o 20-25 rokov v porovnaní so spolužiakmi heterosexuálmi. Stredná dĺžka života na Slovensku je dnes cca 75 rokov, u homosexuála môžeme predpokladať, že bude žiť v priemere cca 50-55 rokov. Nie je to výrazný, povšimnutiahodný rozdiel?
Napríklad u cukrovky, ktorá skracuje život v priemere o 10 rokov nikto nepochybuje, že sa jedná o chorobu. Cukrovkár dožije dnes na Slovensku v priemere cca 65 rokov. Paradoxne diabetológovia zatiaľ neprejavili žiadne úsilie vyškrtnúť cukrovku z klasifikácie chorôb WHO, kde stále figuruje diabetes ako E10-E11 a naopak, celosvetovo sa prijímajú rozsiahle preventívne a liečebné opatrenia, na ktoré sa vynakladajú každoročne miliardy. A to všetko u choroby, ktorá skracuje život „iba“ o 10 rokov.
Prečo takáto diskriminácia homosexuálov, porušenie rovnosti pri ich prístupe ku zdraviu? Politická lobby diabetikov je zjavne oveľa silnejšia ako lobby homosexuálov.
Tým, že na základe výsledkov hlasovania Psychiatrickej asociácie USA v roku 1973, proti záujmom pacientov homosexuálov WHO vyškrtla túto diagnózu zo zoznamu chorôb, nijako nezlepšila fyzický, duševný a sociálny status LGTB ľudí a rovnako ich fyzický život zostal kratší o 20-25 rokov. Existuje množstvo ľudí na celom svete, ktorí chcú uniknúť tomuto osudu a každoročne aj naďalej úspešne podstupujú liečbu homosexuality, aj keď nie je klasifikovaná ako choroba. Ono povedať, že homosexualitu nie je treba liečiť, to môže byť aj taký ťah politikov a poisťovní, ako zdôvodniť, prečo liečbu tejto dg. nehradiť a ušetriť tak peniaze od homosexuálov, ktorí povinné odvody platiť aj tak musia. Pritom na liečbu cukrovky, ktorá skracuje život v priemere o 10 rokov sa v každej krajine vynakladajú stovky miliónov a v celosvetovom meradle miliardy každoročne, ale LGTB ľudia, ktorým skracuje život homosexualita o 20-25 rokov, nemajú dostať na prevenciu a liečbu nič? Prečo dochádza k takejto obrovskej diskriminácii tejto časti postihnutých ľudí, prečo tolerujeme dnes až takú nerovnosť v prístupe ľudí ku zdraviu? Kde sú ľudskoprávne organizácie?
Nejde skôr o politické zneužívanie LGTB rôznymi liberálnymi zoskupeniami, ktoré v skutočnosti iba presadzujú svoje vlastné záujmy? Či sa myslí aj na reguláciu pôrodnosti v záujme tých istých politických skupín, ako nástroj antipopulačných štátnych politík? V Číne bola kritizovaná politika jedného dieťaťa ako nie celkom humánna a dnes aj v EÚ sa stále viac a otvorenejšie nepodporuje propopulačná, prorodinná politika a naopak sa umelo a stále viac podporuje politika antipopulačná, aj s preferovaním od prírody bezdetnej homosexuality. V mnohých krajinách sme svedkami stále väčšej politizácie tejto pôvodne čisto medicínskej problematiky. Problém spočíva v tom, že priaznivci liberálnych myšlienok agresívne vnucujú svoj menšinový názor väčšine. A v tomto prípade najviac na to doplácajú samotní homosexuáli.
Homosexuáli sú liberálmi organizačne podchycovaní, aby demonštrovali hrdosť na tzv. „Inakosť“, hrdosť na dobrovoľné zmierenie sa so skrátením svojho života o 25 rokov v duchu čaputovského „Aby sa ľudia nebáli v našej krajine zomierať“? A pozorujeme úsilie, pre takýto v sexuálnych pochybnostiach spaľujúci liberálny životný štýl, získať aj mladú časť našej populácie s požehnaním vrcholných predstaviteľov väčšiny štátov EÚ. Často heterosexuálni podporovatelia a organizátori rôznych promo akcií LGTB sa zameriavajú najmä na mladých a deti. Verejne prezentujú, že sexuálne oslobodenie, patrí dnes k žiadúcej stránke výchovy našej mladej generácie, čo vyjadrujú v podpore pestrofarebnosťou príťažlivých dúhových pochodov. Táto superpromo akcia o podstate LGTB, čím je presne povedané, oslava zavádzania penisov mužov do konečníkov mužov a uspokojovanie sa ženských partneriek vzájomnou stimuláciou klitorisov, tak toto divadlo oslavujúce promiskuitu nás znovu čaká v Bratislave. Predvádzanie týchto praktík v slávnostnom pochode je však prejavom, ktorý pri akomkoľvek zastúpení homosexuálov v spoločnosti alebo pri akejkoľvek spoločenskej a politickej klíme bude abnormálnym a výrazne menšinovým spôsobom sexuálneho uspokojenia. Nepomôže tomu ani vyškrtávanie homosexuality zo zoznamu chorôb alebo porúch. Okrem skrátenia života je to aj zjavná degradácia ľudskej sexuality a v prípade registrovaných partnerstiev aj degradácia rodiny a v prípade adopcie detí homosexuálnymi pármi je to aj porušovanie ľudských práv detí, tak ako sú definované v Charte práv dieťaťa OSN. K pochopeniu týchto skutočnosti netreba byť psychiatrom alebo sexuológom, stačí sa zamyslieť nad uvedenými faktami a fyziológiou, funkciou a významom pohlavných orgánov a použiť sedliacky rozum a cit.
Výhoda homosexuality sa politickým regulátorom môže javiť aj v tom, že takéto pohlavné aktivity sú bez rizika počatia a to zrejme predstavuje pre niektoré „ľudskoprávne“ autority dôležitú pridanú hodnotu, čo ich vedie k podpore prezentácií takejto sexuálnej orientácie už aj na školách a k oboznamovaniu mládeže s týmito „slobodami“ už od mladi, pri plánovaní a organizovaní ich rôznych voľnočasových aktivít, či iných „vhodných“ foriem sexualizácie, napríklad formou ponúkania literatúry pre mládež, alebo pri tvorbe televíznych a rozhlasových programov alebo aj reklamných kampaní obchodných reťazcov. Pri tomto ružovom informovaní sa úmyselne zabúda na informácie o promiskuitou spôsobenom explozívnom šírení pohlavných infekcií ako je syfilis, kvapavka, HIV, či hepatitídy B a C, a tiež spojenie s hrozbou častejšej expozície drogám v sexuálne oslobodzovaných skupinách mládeže. Takisto sa dostatočne neinformuje o možnosti frekventnejšieho sexuálneho zneužívania detí dospelými osobami, čomu sú vystavení títo mladiství, keď sú najprv uvedení do nestability a zmätku, v ktorom hľadajú svoju pohlavnú identitu a taktiež na nich striehne hrozba prostitúcie. Prostitúcia a LGTB majú nepochybne spoločnú promiskuitu a pohlavné choroby. Neinformuje sa dostatočne o zvýšenom psychickom a fyzickom utrpení, cez ktoré prechádzajú vo svojom živote aj dospelí LGTB ľudia, ani o ich zlom zdravotnom stave, ktorý vedie k skráteniu ich fyzického života v priemere až o 25 rokov a už celkom sa neinformuje o kvalite života, ku koľkému psychickému utrpeniu a negatívam v sociálnej oblasti, takýto životný štýl vedie, čo všetko sú LGTB ľudia počas svojho kratšieho života nútení vytrpieť a prežiť.
Ono zabúda sa, že LGTB to nie je iba 5 minút slávy a falošnej hrdosti počas pestrého LGTB pochodu a vypočutí si všetko sľubujúcich ale v skutočnosti nič neznamenajúcich príhovorov ombudsmanky, USA veľvyslanca, predstaviteľov MVO a … , ale to je aj život v nezávideniahodnej psychickej, fyzickej a sociálnej kondícii počas ostatných dní v roku v spoločnosti, ktorá v skutočnosti odmieta vyčleniť organizačné a finančné zdroje na reálne riešenie ich nepriaznivého zdravotného stavu.
Samozrejme sú aj LGTB ľudia, ktorí stavajú pevný hrad na vernosti, ktorí nemajú potrebu chodiť na LGTB parády ani párty, ale žijú vyvážený život so svojím partnerom, bez promiskuity, bezproblémovo integrovaní v komunite. Títo našli svoju rovnováhu a ľudskú hodnotu rovnako ako heterosexuálne páry, nenechajú sa nikým politicky zneužívať a strážia si toto svoje životné šťastie.
Veľmi dôležitá je a vždy zostane, úloha rodiny.
“Dajme človeku čas, aby vyrástol, stal sa dospelým a potom sa sám rozhodol, kto je. Nechajme deti na pokoji”.
V rodine, kde skutočne panuje láska, kde otec skutočne miluje svojich synov aj dcéry a dáva im to rovnako najavo, kde matka skutočne miluje svoje dcéry aj synov a dáva im to rovnako najavo, kde muž skutočne miluje svoju ženu a žena skutočne miluje svojho muža, kde sa všetky deti navzájom milujú… je pravdepodobnosť rozvoja homosexuality a iných sexuálnych porúch veľmi nízka. Zdalo by sa tak, že homosexualita je prejavom nedostatku lásky v rodine, alebo presnejšie nedostatkom prejavov lásky v rodine. A preto sa nevyhýbajme a nebojme sa prejavovať lásku ku svojim blížnym. Tak v takejto láskyplnej rodine sa narodiť, to by bol skutočne ideál a všetci sa môžeme usilovať sa k nemu priblížiť. No nie je to vždy tak celkom možné a preto cesta každého človeka musí byť individuálna. No každý máme svoj osud vždy aj vo vlastných rukách. Aj v sexualite platí „Záchrana topiacich je v rukách topiacich.“
„Každý z nás je nepredstaviteľne vzácny a je mylné pociťovať odpor voči sebe, či druhým, len preto, že má niekto napríklad homosexuálne, masochistické alebo iné sklony. Homosexualita je ale bremeno, ktoré sa môže homosexuálny muž alebo žena naučiť niesť.“
„Homosexualita je spravidla celoživotný zápas. Ale aj usmerňovanie sexuality u heterosexuálov je v podstate takmer celoživotný boj, ak človek nechce, aby pud narúšal jeho vzťahy.“
Stránky do pozornosti:
Zdravý sex o homosexualite
NARTH (National Association for Research and Therapy of Homosexuality)
Tak radšej netriafaj, mudrlant :-) ...
Mudrlanti sa nikdy netrafia. Radím pracovať ...
...s istotou sa netrafis do cierneho :-) ...
ja idem na istotu ...
ja ano - ale skus to niekedy aj ty :-) ...
Celá debata | RSS tejto debaty