pl

Od rozprávky k slovenským básnikom a k dnešku…

Dnešnú zlú bidenovskú Ameriku možno účinne poraziť slovenskými ľudovými rozprávkami.
Musíme brať vážne silné predpovede Nostradama a baby Vangy, že záchrana dnešného chorého sveta vyjde zo Slovenska. Prečo?

Tak bohaté a silné príbehy víťazstva dobra nad zlom ako opisujú naše slovenské ľudové rozprávky by ste ťažko na svete hľadali.
Angelika Paliderová v recenzii k novému vydaniu Slovenských ľudových rozprávok Pavla Dobšinského na web stránke martinus.sk  14.3. 2023 napísala: „Och, konečne som si doniesla domov tento krásny kus našej kultúry. … Hneď ako som ju odbalila som si sadla a prečítala si náhodnú rozprávku. Myslím, že budem mať najbližšie dni nový večerný rituál. Tak ako som ju dookola čítala v detstve (mala som tú červenú – Najkrajšie slovenské rozprávky), tak ju budem asi dookola čítať aj v dospelosti.“

V procese výchovy v rodinách majú naše rozprávky významnú úlohu. Naši ľudia od najrannejšieho veku, vďaka slovenským ľudovým rozprávkam, sa môžu presne dozvedieť, čo sa na poli boja dobra so zlom odohráva. Majú z nich možnosť dostať pravdivý hodnotový rebríček a napiť sa poriadne zdravého sedliackeho rozumu na cestu svojho života. Vedieť, čo sa deje, a tiež vedieť, čo treba urobiť, na ktorú stranu sa postaviť.
Deti rozumejú reči rozprávok oveľa viac ako dospelí. Preto fakt, že na Slovensku prakticky každé dieťa prešlo intenzívnym obdobím „hltania“ slovenských ľudových rozprávok, robí našu populáciu výnimočnou.

Samo Chalupka sformovaný spravodlivým svetom slovenských ľudových rozprávok je autorom revolučnej básne Mor ho!
„A čo i tam dušu dáš v tom boji divokom, mor ty len a voľ nebyť ako byť otrokom!“
Slovenské ľudové rozprávky formovali Štúra…, ale aj Košúta a Petöfiho, lídrov našich národov v boji za pravdu a spravodlivosť v 19. storočí. A potom nám vychovali celú plejádu silných osobností od Mateja Bela, cez Hviezdoslava, Rúfusa…, až po Miroslava Válka. Ale tam sa to predsa neskončilo. Pokračovateľmi sme dnes predsa my.

Proti americkým lúzrom na čele s karikatúrou človeka potkýňajúcim sa bludárom Bidenom, a ich metastázam liberálneho zla do Európskej únie a na Slovensko, ktoré symbolizujú toxické osoby Leyenová a Čaputová s ich chorým homofóbnym myslením, proti týmto zločincom, tu a teraz opäť pri nás stoja slovenské ľudové rozprávky a svojou krištáľovou čistotou sú nám na dobrej pomoci. Len sa nebáť a jednať tak, ako nám kážu!

Už len ten zážitok rozprávkového rozuzlenia, že dobro vždy zvíťazí, toto neochvejné presvedčenie nášho ľudu, táto silná energia, ktorá naše hlavy v detstve jednoznačne naprogramovala na odhalenie každého klamstva a nevyhnutnú porážku každého zla. Táto duchovná sila nás predsa vždy musí hnať do boja za pravdu, právo a spravodlivosť!
Nevyhneme sa ani dnes neustálemu boju za dobro, lebo to je náš osud. Sme predurčení bojovať a naprávať pokazený svet! Samo Chalupka akoby už vedel, že boj je proces, ktorý sa nikdy nekončí, a nesmierne odhodlanie bojovníkov víťaziť v nekončiacom svätom boji za slobodu vyjadril vo svojej básni: „Hynú i naši, hynú ale sťa víťazi. Žiadna rana zvuk bôľu z úst im nevyrazí!“ A aj básnik, ktorý nadovšetko miloval život, Ján Smrek napísal svoje životné motto: „Zápasiť treba, neujsť nikdy z boja. Nebáť sa rán, že sa snáď nezhoja. Nepatriť nikdy medzi neveriacich. A milovať… „

Valné zhromaždenie OSN 21.12.2023 schválilo rezolúciu o boji proti glorifikácii nacizmu, keď ju podporilo 120 krajín sveta, 50 hlasovalo „proti“ a 10 sa zdržalo hlasovania. „Proti“ hlasovali USA, Kanada, Austrália, Japonsko, Ukrajina, Moldavsko, Gruzínsko, úplne všetkých 27 členských štátov Európskej únie a niektoré ďalšie krajiny.
V OSN sa opäť prejavil fašizmus. 50 štátov sveta na čele s USA!
Stále platí Hitler žije. Chyťte ho!

Štáty teda znovu ukázali, že čo sú zač. To je teda opäť precedens! A hanba preveliká!
A opäť sme tam aj my? Prečo!? Vazali bez vlastného názoru?
Nesúhlasím, ja nie som fašista. A hoci si ma aj upečte a zjedzte!
Nesúhlasím! Ja nie som fašista!
Prečo?
Lebo ja som odchovaný na slovenských ľudových rozprávkach!
(fotodokumentácia archív autora)